Legislatíva k zamestnávaniu zdravotne postihnutých občanov
Namiesto platenia odvodov na zamestnávanie zdravotne postihnutých štátu, môžu väčšie firmy využívať služby chránených dielní
(alebo „Prečo platiť štátu povinné odvody na zamestnávanie zdravotne postihnutých ľudí, keď to môžete zaplatiť priamo im a navyše získať sociálny program pre svojich zamestnancov?“)
Podľa zákona o službách zamestnanosti sú firmy zamestnávajúce 20 a viac zamestnancov povinné zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak úrad práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím (a to takmer každý regionálny úrad práce) v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Podniky by teda ku každej dvadsiatke zdravých zamestnancov mali zamestnávať aj jedného handicapovaného.
POKUTY
Avšak firmy nad 20 zamestnancov z rôznych dôvodov často nezamestnávajú žiadnych zdravotne postihnutých občanov, musia platiť pokuty vo forme odvodov. Ich výška je stanovená na 0,9 násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. V minulom roku tieto povinné odvody činili 20 000,- Sk/663,87 EUR za zamestnávanie jedného zdravotne postihnutého zamestnanca.
Napríklad podnik, ktorý v predchádzajúcom roku zamestnával povedzme 40 zamestnancov, bol povinný zamestnávať dvoch zdravotne postihnutých. Ak si túto povinnosť nesplnil, musí na odvodoch zaplatiť dva krát 663,87 eur. Ešte väčšie podniky musia takto platiť každoročne, a to najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka - zväčša pri podaní daňového priznania, násobky tejto sumy.
Prax ukázala, že pre mnohých zamestnávateľov sa javí ako finančne výhodnejšie zaplatiť tieto odvody ako celoročne platiť mzdu zdravotne postihnutému zamestnancovi a náročne mu vytvárať špeciálne pracovné podmienky.
ALTERNATÍVA
Od januára 2008 však existuje aj iná, výhodnejšia, no zatiaľ menej využívaná, alternatívna podpora zdravotne postihnutých, ktorú priniesla novela zákona. Totiž povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu už môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím. Konkrétne odoberaním výrobkov alebo služieb od chránenej dielne, prípadne zadaním zákazky živnostníkovi so zdravotným postihnutím. Plnenie tejto povinnosti je zamestnávateľ takisto povinný preukázať úradu najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.
VÝHODY
Možnosť využitia chránených dielní je široká. Nejde len o dielne na výrobu drobných produktov. Služby chránených dielní, ktoré môžu väčšie podniky využiť je viacero. Od pohostinských až po kadernícke služby či masáže.
Okrem adresnejšej podpory zdravotne postihnutých, kedy peniaze podnikov smerujú tým, ktorým sú určené, možno priamo pomôcť nielen zdravotne postihnutým nájsť uplatnenie, ale aj podporiť motiváciu vlastných zamestnancov k sociálnej solidarite a lepšej motivácii pracovať v danej firme.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Doplňujúce informácie v právnickej reči :)
V zmysle § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) a zmien je zamestnávateľ povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 zákona ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.
Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. 1 písm. d), je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím, odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. V kalendárnom roku 2008 zamestnávatelia na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zadávajú zákazky, alebo odoberajú výrobky alebo služby v sume 20 000,- Sk/663,87 EUR. Pri počte zamestnancov 40, mal by zamestnávať 2 zdravotne postihnutých, teda povinné odvody činili 664 EUR x 2 atď. Tieto odvody zamestnávateľ platí ročne najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka, zväčša pri podaní daňového priznania. V praxi to teda znamená, že je pre zamestnávateľa oveľa finančne výhodnejšie zaplatiť tieto odvody ako celoročne platiť mzdu zdravotne postihnutému zamestnancovi.
Určitou „novinkou“ od 1.1.2008 (a preto zatiaľ málo využívanou) je, že túto povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. d) môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (odoberaním výrobkov alebo služieb od chránenej dielne) alebo zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Aj plnenie povinnosti podľa § 63 ods. 1 písm. d) zadaním zákazky podľa odseku 1 je zamestnávateľ povinný preukázať úradu najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.
Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) citovaného zákona v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.









